Top hledané
Výsledky (0)
O pretekaní bez fanúšikov, majstrovských pretekoch i negatívnych komentároch

VIP karanténa – biatlonová majsterka sveta Markéta Davidová: Na strelnici by som fanúšikov nepotrebovala

Kateřina Ostrejšová
24.Apr 2021
+ Pridať na Seznam.cz
8 minut čtení

Markéta Davidová má dvadsaťštyri rokov. Medzi biatlonovou elitou preteká ešte len tri roky, po tohtoročnej sezóne sa však môže pýšiť titulom majsterky sveta z vytrvalostných pretekov. Tlak fanúšikov na dobré výsledky sa snaží nepripúšťať si. Občas sa však ani Markéta neubráni prezeraniu negatívnych komentárov. Biatlonový život sa snaží skĺbiť aj s normálnym, čo je podľa jej slov dosť náročné. Podľa trénerov má mladučká pretekárka na tie najlepšie výsledky ešte čas, takže sa od Markéty ešte môžeme dočkať veľkých vecí. V rozhovore pre LP-Life.sk nám prezradila, čo jej vyhovuje na pretekoch bez fanúšikov, aké má rituály pred pretekmi a na ako dlho vidí svoju biatlonovú kariéru.

Ako by si zhodnotila túto sezónu? Vzhľadom na pandémiu bola v porovnaní s ostatnými dosť odlišná. Ako sa to odrazilo na pretekaní a ako veľmi ti chýbali fanúšikovia?

Bolo to iné, ale vlastne už minuloročný koniec sezóny bol bez fanúšikov, takže už to nebolo také zvláštne. Človek si na to zvykol. A vlastne už som to ani veľmi nevnímala. Naopak, vždy vravím, že si myslím, že bude zvláštne, až tam fanúšikovia budú. Budem si na to musieť znovu zvyknúť.

A pre teba osobne, prinieslo ti to napríklad viac pokoja na strelnici? Alebo sa na trati naopak dokážeš viac hecnúť, keď ti fanúšikovia fandia?

Pokoj na strelnici je určite lepší. Na druhú stranu, na trati určite chýbajú. Stojí tam pár ľudí zo servisu a inak nikto. Každopádne, na strelnici by som ich mať úplne nemusela.

Ty si sa stala v tohtoročnej sezóne majsterkou sveta vo vytrvalostných pretekoch. Čo sa ti v poslednom kole honilo hlavou?

Posledné kolo som myslela len na to, aby som nespadla. Vravela som si, že to proste musím dokončiť. Ale zatiaľ som si to neuvedomovala, mala som pomerne nízke štartovacie číslo, takže som si skôr vravela. že som ušla dobré preteky s čistou streľbou.

Luxusní byt na prodej Praha - 320m
Luxusní byt na prodej Praha - 320m, Praha 5

Čo u teba nebýva také časté, trafiť štyri čisté položky.

Veľmi ma to pobavilo. Keď som odchádzala z poslednej položky, tak mi bolo jedno, koľká som. Mala som fakt radosť, že som dala štyri nuly.

Otvoriť v galérii (4)
Markéta Davidová
Markéta DavidováSource: FOTO: Slavík Petr

To sa to posledné kolo asi ide úplne inak…

No, určite! Minimálne tých pár metrov po strelnici, kým ťa niekto zase dobehne.

Teba veľmi často prirovnávajú k „novej Gábine Soukalovej“. Ako to vidíš ty?

Ja toto nevnímam. Myslím si, že ona toho dokázala strašne veľa, bola to osobnosť. Takže toto porovnávanie sa mi nezdá relevantné.

Ty si vlastne do seniorskej kategórie prišla vo chvíli, keď ona odišla. Bol to veľký tlak? Predsa len, v jej ére zažil biatlon zlaté roky.

Myslím si, že pre mňa to zase taký tlak nebol. Pod tlakom boli určite ľudia nado mnou, ktorí už jazdili lepšie výsledky. Keď tam tá Gábina bola, človek sa aspoň mohol trochu schovať za jej dobré výsledky. Keď potom odišla, tak to nejaký čas neležalo na mne, boli tam staršie dievčatá. Skôr až teraz sa to nejako dostáva na povrch. Ľudia boli zvyknutí, že sa z každých pretekov vozili medaily. Teraz sa privezú len občas, takže to nesú ťažko skôr fanúšikovia.

V tom čase sa darilo nielen Gábine. Medaily vozil aj Ondra Moravec, Veronika Vítková… Potom to zrazu celé utíchlo. Dalo by sa povedať, že sa fanúšikovia a tím začali spoliehať len na teba. To musí byť poriadne bremeno…

Snažím sa nepripúšťať si to. Samozrejme, že to človek vie. Ja sama viem, na čo mám a na čo nie. Keby som si to ale pripúšťala, tak sa z toho zbláznim. Je potrebné to nejako filtrovať. Človek sa tomu dosť vyhne, keď nečíta všetky tie články. Pretože toto riešia najmä novinári a u nás v tíme to tak nie je. Všetci totiž vedia, že mám ešte pomerne čas. Som v dospelých ešte len dva roky, všetko nejde hneď.

Keď sa ešte vrátime k prechodu z juniorov. Ako veľký je to zrazu skok, pretekať na seniorských šampionátoch?

Je to rozhodne iné. Na svetovom rozhoduje každá sekunda, na to človek v junioroch nebol zvyknutý. Tam sa napríklad stalo, že ti vypadol náboj, stratila si desať sekúnd, ale v podstate veľmi o nič nešlo. Na veľkých pretekoch ti vypadne náboj a môžeš prísť o desať miest, čo je vo výsledku strašne veľa. Takže rozhodne je to iné najmä vo vyrovnanosti. To bol veľký šok, že človek musí trošku riskovať a ísť od začiatku naplno, inak z toho nemôže byť dobrý výsledok.

Spomenieš si na svoje úplne prvé preteky medzi dospelými?

Ja som vlastne začínala na IBU Cupe (nižší seriál pretekov), než som naskočila do veľkého svetového. Ale spomínam si na to. Prvé preteky som došla nejako okolo tridsiatky. A tie druhé som vyhrala. Z toho boli všetci dosť v šoku. Aj ja som bola dosť v šoku. Bolo to pomerne rýchle.

Otvoriť v galérii (4)
Markéta Davidová
Markéta DavidováSource: FOTO: Se svolením Markéty Davidové.

Ty si sa ale dokázala rýchlo zaradiť aj medzi tú svetovú špičku. Čakala si vôbec, že to pôjde takto rýchlo?

Vôbec nie. Na tieto otázky sa mi zle odpovedá, pretože, úprimne, ja vôbec neviem, čo som si myslela. Vôbec som nad tým nepremýšľala. Proste som si pretekala, športovala a neriešila, či to bude také alebo onaké. Nesnívala som a nechala som to plynúť.

Samozrejme, tie skvelé výsledky často sprevádzajú aj tie horšie. Ako s tým vieš pracovať? Dokážeš zlé výsledky hodiť za hlavu?

Snažím sa nad tým vždy takto premýšľať. Niekedy to ide, samozrejme, lepšie, inokedy horšie. Je to ako na hojdačke, čo je niekedy dosť unavujúce. Ale nie je na to veľa času. Keď je človek jeden deň na jedných pretekoch a hneď druhý deň na ďalších, na premýšľanie nie je priestor.

Na sociálnych sieťach už majú dnes fanúšikovia veľký priestor na to, aby sa po pretekoch vyjadrili a napísali komentáre. Dostala si už niekedy od fanúšika poriadnu ľadovú sprchu?

Snažím sa to obchádzať, ale úplne stopercentne to nejde. Občas mi niekto niečo pošle, niečo si prečítam alebo mi niekto napíše. Takže niečo sa ku mne jednoducho dostane. Nedarí sa mi od toho úplne oslobodiť. Samozrejme, že mám aj v nejakých prípadoch potrebu sa hájiť, hoci viem, že to nemá žiadnu cenu. Občas nad tým skôr mávnem rukou, akú predstavu ľudia majú. Ale je to nepríjemné, keď vám napríklad príde do správ niečo škaredé. Ale takto to asi bude vždy.

Takže to chápem správne, že sa nájdu aj takí, ktorí ti pošlú priamo správu po nevydarených pretekoch?

Stáva sa to. Spomínam si, že som mala aj nejaký komentár pod fotkami. Každopádne by to mohlo byť oveľa horšie, stále prevažujú ľudia, ktorí mi píšu pekné a pozitívne správy.

Naopak, keď si sa stala majsterkou sveta, pochopiteľne ťa bol plný internet. Zvykla si si už na tento mediálny svet?

Myslím si, že sa na to nedá zvyknúť. Vnímam to, ale neriešim to. Popravde, keď sa človeku podaria preteky, nemá už potom vôbec čas to čítať. Občas mi ale zavolajú babičky, že si o mne niečo prečítali.

Ako vlastne prebieha ten blázinec okolo pretekov? Bývaš vystresovaná? Alebo už máš nejaké rituály, ktoré ťa hodia do pohody, a ten tlak si nepripúšťaš?

Už je to trošku lepšie, ale ešte stále sú nejaké preteky, na ktorých som viac nervózna. Naučila som sa s tým ale pracovať. Najhorší je ten moment, keď idem na pretekársku dráhu a mám čas premýšľať. Keď už je človek tam, tak na to nemá čas. Blbé je, keď štartujem napríklad až o piatej poobede. To je potom premárnený deň. Som nervózna, takže neurobím nič poriadne. Väčšinou som v posteli, pozerám seriál alebo som na mobile.

Otvoriť v galérii (4)
Markéta Davidová
Markéta DavidováSource: FOTO: Slavík Petr

A si poverčivá? Mávaš nejaké veci pre šťastie?

Mám také rôzne veci. Mám pretekárske ponožky, nejaké oblečenie a účesy. Sú napríklad účesy, ktoré by som si na preteky určite neurobila. Sú to blbosti. Už som sa dokonca niektoré snažila odnaučiť, pretože to boli naozaj kraviny.

Čo si pod tým mám predstaviť?

Dala som si napríklad do hlavy, že po nástrele si už nesmiem zložiť popruhy od palíc. Takže keď som chcela napríklad urobiť niečo bez rukavíc, nemohla som.

Ako je to vlastne s dievčatami z iných tímov? Panuje tam predsa len nejaká rivalita?

Zdá sa mi, že biatlon je fakt kamarátsky. Samozrejme, pri pretekoch ti nikto len tak neuhne, ale inak sa k sebe správame pekne. Poprajeme si, spýtame sa, ako to šlo, a podobne.

Kto je ti tam úplne najbližší? S kým napríklad prehodíš pár slov pred štartom?

Asi úplne najbližšie mám k Poľke Kamile Żuk. Sme rovnako staré, takže sme spolu obišli mnoho pretekov. Potom napríklad aj s Marte Olsbu z Nórska, tá je veľmi milá a vždy sa ku mne hlási. Ale to sa takto zle vymenúva, so všetkými je to v pohode.

Gábina Soukalová alebo napríklad aj Talianka Dorothea Wierer sú celkom povestné svojím mejkapom. Na pretekoch boli vždy nalíčené a upravené. Ako to máš ty? Maľuješ sa niekedy na preteky?

Dávam si špirálu. Keď prší, tak ani to nie, pretože ma potom štve, aká som od toho zamazaná. Ale inak áno. Nechodím na štart úplne tak, ako vstanem. Ale veľkú starostlivosť tomu nevenujem. Navyše sa mi zdá, že čím som staršia, tým menej to riešim.

Ty máš na štartovacom poli asi najvýraznejšiu pažbu, na ktorej máš jednorožca. Vyvolalo to nejakú vlnu reakcií? Predsa len to nie je úplne obvyklé.

Niekoho to určite pobavilo. Keď to videli prvýkrát, smiali sa. Najviac ľudí si to všimlo na olympiáde, pretože tam nesmiete mať na zbrani žiadne reklamy. Takže bola holá a bolo ju vidieť najviac. To bol najväčší boom.

A meniť ju na ďalšiu sezónu neplánuješ?

No, premýšľala som nad tým. Vravela som si, že som možno na jednorožca už trošku stará. Ale tiež som dosť lenivá. Takže to možno takto zostane.

Ty si vo Všechnopárty u Karla Šípa spomenula, že svoju biatlonovú kariéru neplánuješ nejako extra dlhú. Zhruba do dvadsať šestky. Ako to vidíš po tejto sezóne? Vieš si predstaviť, že by si sa biatlonu venovala ešte po tridsiatke?

Nie, určite nie. Samozrejme, nikdy nehovor nikdy, stať sa to môže, ale momentálne to tak nevidím. Je to ďalších šesť rokov, čo je pre mňa dosť vzdialená budúcnosť a nedokážem si ju predstaviť.

Človek nemá zrejme okrem biatlonu iný život. Respektíve čas naň…

Akože, snažím sa. Študujem, chodím ku koňom, snažím sa mať aj iný život. Ale ide to len na polovicu a do istej miery. Vždy musí byť na prvom mieste biatlon a občas je to fajn, ale aj dosť unavujúce.

Spomenula si štúdium. Čo vlastne študuješ?

Som na poľnohospodárskej. Tento rok by som chcela končiť, píšem diplomovku. Za rok by ma mala čakať ešte jedna, pretože študujem dva odbory. A som prijatá na veterinu. To mám zatiaľ prerušené, s biatlonom to študovať nejde. Ale nastúpiť tam môžem kedykoľvek.

Otvoriť v galérii (4)
Markéta Davidová
Markéta DavidováSource: FOTO: Jan Zatorsky / MAFRA

Ako sa ale dá spojiť štúdium a trénovanie s pretekaním?

Úprimne, mám to ako relax. Baví ma to a rada utekám z biatlonového sveta. Takže sa na ten školský svet vždy aj teším. Naozaj ma to baví, čo je asi hlavný dôvod, prečo to ide.

Tento rok oznámil koniec kariéry Ondra Moravec. Ako veľmi sa to tímu dotklo?

Bolo to smutné. Vždy, keď odchádza niekto, kto tam bol takto dlho, je to smutné. Minulý rok odišiel aj Michal Šlesingr. Bude to zase zvláštne začínať bez Ondru, bude nás o jedného menej. Každý má proste v tom tíme nejakú funkciu.

Je niečo, čo by si ty sama chcela v ďalšej sezóne zmeniť?

Je to určite veľa vecí. Hlavne by som sa rada zrýchlila v streľbe a presnosti. To je taký dlhodobý cieľ, snažím sa o to každú sezónu. Možno to bude tú budúcu konečne lepšie.

Veľmi pekne ti ďakujem za rozhovor.

Páčil sa vám článok?
Diskusie 0 Vstúpiť do diskusie