Rýchla spoveď – ženích zo Svatby na první pohled Michal Schöpke: Mojím prianím bolo, aby sme sa s budúcou ženou nezabili

Zúčastnil si sa mediálneho experimentu Svatba na první pohled a si vo vzťahu, ktorý naďalej trvá a pokračuje. V čom je špecifický a iný než tie predchádzajúce, vzniknuté bez vedy?

Asi nikoho neprekvapí, keď poviem, že je špecifický samotným začiatkom. Pretože bežné klasické vzťahy sú o tom, že si padnete do oka sami dvaja. Tu sa spoliehate na to, ako to dopadne. Takže špecifické to bolo hlavne v tom, že sme preskočili takú tú prvú fázu akejsi lásky, také to pobláznenie, ružové okuliare, ktoré normálne vo vzťahu trvajú, neviem, napríklad pol roka. Takže v tom je to pre nás špecifické, že sme do toho šli a chceme a budeme to chcieť budovať. Proste sme úplne preskočili tú prvú fázu.

Stal si sa vďaka tomuto projektu mediálne známym. Určite ťa spoznávajú ľudia, keď si na verejnosti. Čo všetko ti popularita v živote zmenila?

Ja sa určite necítim byť nejaký slávny alebo snáď niečo viac, než som bol predtým. Samozrejme, ľudia ma občas spoznávajú, keď idem napríklad nakupovať. Alebo občas pozerajú a niekedy aj povedia, keď nás stretnú, že je to super, že nás sledujú a fandia nám. A to je príjemné. Inak mi to extra nič nezmenilo, okrem toho, že mi to prinieslo Klárku a tiež to, že teraz viac cestujem a viac sedím v aute, keď za sebou jazdíme. Je to tak príjemnejšie. Človek teraz má s kým tráviť spoločné chvíle a čas. A to je práve to, čo sa mi samozrejme zmenilo. Ale inak tá sláva a priestor v médiách? To by som netvrdil, že sa niečo úplne extra zmenilo.

Luxusní vila na prodej - Klánovice - 465m, Praha 9

Show property

Prihlásil si sa do projektu ty sám alebo to bol nápad niekoho ďalšieho, a aké k tomu boli dôvody?

Na to už som odpovedal asi stokrát, ale rád to zopakujem. Pretože, a to asi môžem hovoriť aj za Klárku, ani jeden sme sa neprihlásili sám. Mňa konkrétne prihlásili kamarátky… Alebo skôr priateľka môjho najlepšieho kamaráta, jeho sesternica. A aký to malo dôvod a prečo? Jednoducho, poznali ma a vedeli, že som nejaký čas sám. Veľmi tomu nerozumeli, že nemôžem nikoho nájsť a som proste sám. A tak sa rozhodli vziať to do vlastných rúk, poslali mi tam prihlášku a ja som samozrejme vravel: „Vy ste sa zbláznili, s tým vôbec nepočítajte.“ Takže to je ten hlavný bod, ktorý ma dostal do tohto projektu.

Veril si, že sa ti niekto z toho projektu ozve, a aké to bolo, keď sa ozvali a pozvali ťa?

Ja som tomu neprikladal vôbec žiadnu váhu, že by to malo klapnúť. Práve preto som vravel také to, že: „No, jasné. Prosím ťa, aj tak sa nikam nedostanem“. Alebo: „nemám potrebu sa do toho nijako tlačiť“. A aj keby, taký ten prvý moment, keď zazvonil telefón a započul som tam, že sa ozýva produkcia relácie, tak som si vravel: „Tak ideme sa pozrieť, čo ako? Nič sa nestane. Aspoň sa pozriem, ako to vyzerá v zákulisí takej produkcie.“ A ono sa to proste dostalo až do toho konca.

Mal si nejaké očakávania a požiadavky pri výbere budúcej partnerky alebo si plne dôveroval expertom a vede?

Keď už človek ide do takého experimentu, tak vie, že tam už toho nemôže veľa ovplyvniť a nie je už odtiaľ cesty späť. Viem, že v určitej fáze som si vravel, že ja už nič neovplyvním a nemá zmysel sa tým zaoberať. Ale extra očakávania som nemal. To asi máme s Klárkou podobné, na tom sme sa zhodli, keď sme sa spolu o tom bavili. Vlastne jediná taká moja požiadavka a prianie bolo, aby sme sa s tou protistranou, s mojou budúcou ženou, nezabili. Aby tam bol niekto, s kým si budem rozumieť a s kým pre mňa bude ten experiment príjemný. Nedokážem si predstaviť, že by som tam dostal niekoho, s kým si hneď prvý týždeň vojdeme do vlasov tak, že by to celé pre nás bolo trápenie.

Keď si spoznal aj ďalšie účastníčky experimentu, myslíš, že sa experti trafili? Alebo by si menil?

Tak tu je asi jasné, čo odpoviem. Po prvé, keby som povedal, že by som menil, tak to je absolútna samovražda. Nie, teraz vážne. Vôbec by som nemenil. Ja vlastne všetky ostatné nevesty poznám. Musím povedať, že sú to úžasné a skvelé osoby. Mám ich rád na tej kamarátskej úrovni, sú to naozaj skvelí ľudia. Ale rozhodne by som nemenil. A to teraz myslím naozaj úprimne.

Ktoré momenty z natáčania pre teba boli tie najsilnejšie pre postupné vznikanie vzájomného vzťahu či lásky?

Myslím si, že na to máme obaja dosť rovnakú odpoveď. Jeden z tých najdôležitejších momentov, ktorý nás veľmi posunul, určite bola spoločná večera s ostatnými pármi. Myslím, že som to spomínal aj pri záverečnom rozhodnutí. Určite to bola nejaká naša prvá nezhoda alebo hádka, keď sme si v tú chvíľu fakt nerozumeli. Potom sme si to spätne vysvetľovali a komunikovali sme o tom. To bol jeden z bodov, keď nás to veľmi posunulo. Uvedomili sme si, že tam nie sme proti sebe, ale jeden pre druhého a sme v tom spolu. A v tú chvíľu sme si obaja uvedomili, že to chceme tvoriť a budovať a nie je nám to úplne ľahostajné, nechceli sme z toho nikam utekať. Myslím si, že to nás značne posunulo.

Šlo teda o to, že ste dokázali vzájomne komunikovať o všetkom a prebrať aj problémové veci?

Rozhodne. Problémové veci, ktoré nastali, boli veľmi dôležité. Myslím, že mi vtedy veľmi pomohla Klárka, pretože ona je taká komunikatívna a otvorená. Nevravím, že ja nie som. Ale vo chvíli, keď som to videl u nej, prišlo také to prebudenie sa – tak toto asi problém nebude. Rozhodne to bola úľava.

Prebehli nejaké významné okamihy medzi tebou a Klárou, ktoré sa nedostali k divákom? A v čom boli pre váš vzťah dôležité?

Také okamihy prebehli a teraz som vlastne jeden z nich opísal. Bola to tá prvá nezhoda, ktorú ani neviem, či kamery zachytili. Možno niečo a nebolo to celé. To sa možno k divákom nedostalo. Ani my sme nevedeli, či to tam bude alebo nebude. Naša situácia bola významná v tom, že sme ju dokázali vykomunikovať a posunulo nás to ďalej. A či boli nejaké ďalšie okamihy? To už bolo skôr z toho „väčšieho“ súkromia.

Mala som na mysli niečo iné okrem tej situácie, ktorú si opísal v predchádzajúcej odpovedi, napríklad aj niečo pozitívne a niečo, čo bolo naozaj len medzi tebou a Klárou a nedostalo sa to „von“ z obrazoviek.

Tých vecí bolo naozaj mnoho. V tom samotnom projekte bolo absolútne minimum všetkého, čo sme naozaj zažili. Myslím si, že to boli skôr drobnosti, pretože nejaké veľké body tam už zazneli alebo sa objavili. Ale tie malé drobnosti celého dňa, ktoré sa niekde medzi nami objavili, keď sme napríklad zažívali srandu a podobne, to už sa tam všetko nepremietlo. Ale myslím, že to bolo dôležité. Pretože práve tie drobnosti boli významné.

Ako vyzerá vaše súčasné spolužitie s Klárou? V čom sa váš vzťah vyvíja a ako na ňom pracujete?

V súčasnosti náš vzťah vyzerá… Ako to povedať, aby som to opísal správne? Každý bývame sám a jazdíme za sebou čo najviac, ako to len ide. Je to vlastne vec, o ktorej sme sa spoločne bavili. Ide o to, že to možno bolo aj dobre, že sme spolu nezačali bývať hneď, okamžite od začiatku. Obaja sme dlho boli zvyknutí byť sami. Myslím si, že by sme sa možno tak trochu „pozabíjali“, keby sme sa tak rýchlo nasťahovali do jedného bytu. Je pravda, že už sme sa o tom bavili, že je to jazdenie a trávenie času na ceste náročné. Nie vždy je to komfortné. Takže na túto tému sme sa už bavili, či to nejako vyriešime. A čo ďalšie riešime? Čo sa vlastne stalo od natáčania? Už som to tiež niekde vravel, že nie vždy je náš vzťah len „hore“, ale občas sú tam aj nejaké veci, keď spadneme aj dole. Myslím si však, že sme jednoducho takí. Buď sa o tom dokážeme porozprávať, alebo hneď nehádžeme flintu do žita. Ani jeden to nechceme vzdávať alebo niečo podobné. V tom si myslím, že nás to dosť posúva ďalej, práve v tom ďalšom spoznávaní sa. Doteraz napríklad prebiehajú veci, že si nie vo všetkom rozumieme hneď na prvý šup, ale dokážeme si to nejako vyjasniť.

Aké to je, prežívať vzťah pred celým štábom, kamerami a celou škálou divákov?

Musím povedať, že mi to nijako zvlášť neprekážalo. Kamery mi tam zase tak veľmi neprekážali, a to po celý čas natáčania, vlastne ešte pred celou svadbou. Jediné, nad čím som často premýšľal, bolo moje povolanie a profesia, pretože učím. Vravel som si, či sa tam napríklad neobjaví niečo, čo by ma mohlo napríklad nejako zdiskreditovať a podobne. Ale myslím si, že som nad tým premýšľal takto kriticky úplne zbytočne. Jedine… Keď sme už obaja boli v experimente, tak v prvých chvíľach, keď sme sa poznali naozaj krátku chvíľu, tak chvíľku samozrejme trvá, kým sa medzi vami vybuduje akási dôvera. Viem, že tie prvé dni som z toho býval trošičku nervóznejší, čo sa vlastne bude pred kamerami naozaj odohrávať. Ale po nejakej chvíľke to zo mňa opadlo a boli sme v tom naozaj spolu a obaja. Myslím si, že to mi skutočne pomohlo. A tiež sme mali okolo seba milých ľudí a celej tej atmosfére to významne uľavilo. Takže si myslím, že v tomto všetkom sme vlastne boli v pohode.

Hoci sa konala televízna svadba so všetkým, ako sa patrí, tak nie je oficiálne platná. Plánujete do budúcna naozajstnú svadbu?

Zo srandy sme sa o tom bavili, ako by asi vyzeralo Klárkine priezvisko, keby sme naozaj šli do toho reálneho zväzku. Ale ono je asi predčasné hovoriť o nejakej svadbe, keď ešte ani nežijeme v spoločnej domácnosti. Keď napríklad nevieme, či sa v tej spoločnej domácnosti nezabijeme a pod. Ale za mňa, keď by tam bolo všetko to, čo vo vzťahu má byť, tak ja by som sa svadbe určite nebránil. Nie som žiadny odporca svadieb.

Uvažoval si aj o inej reality show, ktorá by ťa zaujímala? Máš tento druh relácií rád?

To je zaujímavá otázka a budem mať trochu paradoxnú odpoveď. Neuvažoval som nad žiadnou reality show, a to ani nad touto. Čo sa týka formátov týchto relácií, nie som úplne človek, ktorý by nejako extra sledoval televíziu, ale poviem to takto. Existujú nejaké formáty reality show, ktoré ma zaujali a pozrel som si ich. Nie teda, že by som pri tom sedel ako zavesený. Na druhú stranu sú formáty, ktoré pre mňa znamenali úplne až odpad, ktorý som vôbec nebol schopný akceptovať. Asi na to nemám jednoznačnú odpoveď, či pozerám alebo nepozerám reality show. To sa asi takto nedá paušalizovať, teda aspoň u mňa.

Ďakujem za rozhovor.

Ja tiež veľmi pekne ďakujem.